Moji démoni, ktorých nikto nevidí
Nie všetci démoni majú tvár. Niektorí žijú v našich myšlienkach, strachoch a spomienkach.
Každý človek má svoje tiene. Niektoré vidno na prvý pohľad, iné sú ukryté tak hlboko, že o nich nevedia ani tí najbližší.
Aj ja mám svojich démonov. Bojujem s nimi potichu, za zatvorenými dverami, v nociach, keď neviem zaspať, aj počas dní, keď sa navonok usmievam a tvárim sa, že je všetko v poriadku.
Démon pochybností
Je to ten hlas, ktorý mi niekedy našepkáva, že nie som dosť dobrá. Že nie som dosť pekná, dosť zaujímavá, dosť výnimočná. Dokáže ma presvedčiť, že na mne nie je nič, čo by stálo za to milovať.
A tak sa niekedy pozerám do zrkadla a nevidím ženu, ktorou som. Vidím len všetko, čo by som na sebe chcela zmeniť.
Démon opustenia
Tento démon ma naučil báť sa straty. Báť sa chvíľ, keď sa niekto začne vzďaľovať. Keď nepríde správa, keď sa zmení tón hlasu, keď niekto, na kom mi záleží, zrazu nie je taký blízky ako predtým.
Niekedy hľadám význam aj tam, kde možno žiadny nie je. Rozoberám slová, správy, pohľady a ticho.
Pretože niekde vo mne stále žije strach, že raz budem opäť tá, ktorá zostane.
Démon minulosti
Sú veci, ktoré človek odpustí, ale nikdy úplne nezabudne. Klamstvá, sklamania, nesplnené sľuby a chvíle, keď sme verili nesprávnym ľuďom.
Minulosť by mala zostať za nami, ale niekedy si ju nosíme v sebe ako neviditeľnú batožinu.
A hoci chcem veriť, niekedy sa pristihnem, že sa chránim aj pred ľuďmi, ktorí mi možno nikdy nechceli ublížiť.
Démon nekonečných myšlienok
Moja hlava nepozná tlačidlo vypnutia.
Premýšľam nad tým, čo som povedala, čo som mala povedať, čo si kto myslel a čo sa mohlo stať inak. Niekedy sa unavím vlastnými myšlienkami viac než celým dňom.
Chcela by som mať v hlave ticho. Aspoň na chvíľu. Len byť, dýchať a nemusieť všetko analyzovať.
Démon prázdnoty
Sú dni, keď mám pocit, že už nemám z čoho čerpať. Keď som unavená nielen fyzicky, ale aj vo vnútri.
Napriek tomu vstávam, fungujem, starám sa, usmievam sa a plním povinnosti.
Pretože som mama. A aj keď mám niekedy chuť položiť všetko na zem a na chvíľu sa stratiť pred svetom, viem, že je tu malý človek, pre ktorého som bezpečím.
Ale aj mama je len človek. Aj mama môže byť smutná. Aj mama môže plakať. Aj mama potrebuje niekoho, kto objíme ju.
Démon túžby po láske
Nechcem dokonalého muža. Nechcem rozprávky ani veľké sľuby.
Chcem úprimnosť. Vernosť. Pokoj. Chcem človeka, pri ktorom nebudem musieť hádať, či ma chce, či mu chýbam a či som pre neho dôležitá.
Možno som niekedy dávala priveľa ľuďom, ktorí mi vracali primálo. Možno som sa snažila zachraňovať vzťahy, ktoré už dávno zachrániť nešlo.
A možno sa ešte stále učím, že láska nemá bolieť tým, že musím neustále dokazovať svoju hodnotu.
Démon, ktorý sa volá ja sama
A potom je tu ten najťažší.
Ten, ktorý mi nedovolí byť k sebe láskavá. Ktorý mi pripomína moje chyby, moje zlyhania a všetko, čo som v živote nezvládla podľa vlastných predstáv.
Dokážem pochopiť bolesť druhých, odpustiť im a hľadať dôvody ich správania. Ale keď príde na mňa, bývam nemilosrdná.
Prečo som taká? Prečo som to dovolila? Prečo nie som iná?
Možno nastal čas prestať byť vlastným nepriateľom.
---
Moja cesta späť k sebe
Neviem, kedy sa všetkých svojich démonov zbavím. Možno niektorí nikdy úplne nezmiznú. Možno sa len naučím rozpoznať ich hlas a nedovoliť im rozhodovať o mojom živote.
Už nechcem naháňať ľudí, ktorí nevedia, či ma chcú. Nechcem sa porovnávať s inými ženami. Nechcem svoju hodnotu merať tým, kto ma miluje, kto mi napíše alebo kto si ma vyberie.
Chcem sa naučiť byť spokojná sama so sebou. Chcem sa pozrieť do zrkadla a nevidieť nepriateľa. Chcem pokoj vo svojej hlave a bezpečie vo vlastnom srdci.
A predovšetkým sa chcem naučiť, že nemusím byť stále silná.
Možno moja cesta späť k sebe nebude jednoduchá. Možno ešte veľakrát spadnem, zapochybujem a rozplačem sa.
Ale tentoraz sa nechcem opustiť ani ja sama.
Pretože celý život som sa bála, že ma opustia druhí. Až teraz si začínam uvedomovať, koľkokrát som opustila samu seba, len aby som si udržala niekoho iného.
A to sa musí zmeniť.
Moji démoni ma možno sprevádzajú. Ale už im nedovolím, aby písali môj príbeh.
Najťažšie nie je bojovať s démonmi, ktorých v nás zanechali druhí. Najťažšie je prestať veriť, že všetko zlé, čo nám nahovorili, je pravda.❤️