Už nechcem mužov, ktorí nevedia, čo chcú
Najviac neunaví zlomené srdce.
Najviac unaví neistota.
Muži, ktorí prídu, očaria vás, dávajú nádej... a potom začnú cúvať. Raz vás chcú, raz potrebujú priestor. Raz píšu od rána do večera, potom sa na pár dní odmlčia. Hovoria, že sa boja záväzkov, že si musia utriediť myšlienky alebo že ešte nevedia, čo vlastne chcú.
A medzitým čakáte.
Čakáte na rozhodnutie, ktoré nikdy nemalo byť na vás.
Dlhý čas som verila, že ak budem dosť trpezlivá, všetko sa zlomí. Že raz pochopia, čo majú vedľa seba. Dnes už viem, že človeka, ktorý nevie, čo chce, nedokážete presvedčiť ani láskou, ani obetavosťou.
Niektorí ľudia nehľadajú vzťah. Hľadajú len pocit, že niekoho majú, keď sa cítia sami.
A rozdiel medzi tým je obrovský.
Už nechcem mužov, ktorí si ma nechávajú ako otvorené dvere. Ktorí sa vracajú vždy, keď im niečo nevyjde, alebo keď zistia, že samota bolí viac, než čakali.
Nechcem byť niekoho pohodlná možnosť.
Nechcem byť žena, pri ktorej niekto stále váha.
Ak nevieš, čo chceš, je to v poriadku.
Ale neber so sebou do svojho chaosu človeka, ktorý vie, že chce úprimnosť, rešpekt a lásku.
Dospelosť totiž nie je o tom, že nikdy nepochybuješ.
Je o tom, že ak nevieš, čo chceš, nesľubuješ niekomu budúcnosť len preto, aby si sa necítil sám.
Odmietam byť prestupnou stanicou na ceste k niekomu inému.
Odmietam čakať, kým sa niekto rozhodne, či som dosť.
Pretože moja hodnota nezávisí od cudzej nerozhodnosti.
A možno je najväčším prejavom sebaúcty odísť nie od mužov, ktorí nás nemilujú, ale od tých, ktorí nás nechávajú neustále pochybovať, či nás vôbec chcú.
Od dnes už nechcem nikoho, kto si nie je istý.
Chcem človeka, ktorý vie, čo cíti, nebojí sa to povedať a svojimi činmi to každý deň potvrdzuje.
Pretože láska nemá byť otáznik.
Láska má byť pokoj.
Koľkokrát ste zostali vo vzťahu len preto, že ste verili, že sa raz rozhodne? A koľko z vás pritom zabudlo vybrať si samých seba?