Zrušila som zoznamku. A možno som tým urobila viac pre seba, než som čakala
Dnes som urobila jedno malé rozhodnutie.
Zrušila som zoznamku.
Možno to niekomu príde ako úplná maličkosť. Veď je to len aplikácia. Jeden účet, pár správ, fotografie cudzích ľudí a množstvo profilov, ktoré človek prechádza prstom.
Ale pre mňa to nebolo iba o aplikácii.
Bolo to aj o očakávaní.
O tom zvláštnom pocite, keď človek otvorí zoznamku a podvedome čaká, či tam nebude niekto, kto ho zaujme. Či príde správa. Či sa niekto ozve. Či sa z obyčajného „Ahoj“ raz nestane niečo skutočné.
A potom prišla realita, ktorá ma začala unavovať.
Namiesto normálneho zoznámenia niektorí muži po chvíli začali pýtať **fotku postavy, viac odhalené fotografie alebo dokonca intímne fotky.
A ja som si čoraz častejšie kládla otázku:
Naozaj sa takto má začínať niečo, čo má mať raz hodnotu?
Nechcem byť pre niekoho iba fotografia na obrazovke.
Nechcem dokazovať svoju príťažlivosť tým, koľko zo seba ukážem.
A už vôbec nechcem mať pocit, že ak odmietnem poslať niečo intímne, automaticky strácam jeho záujem.
Možno práve vtedy človek pochopí, že nie každý záujem je záujem o neho ako o človeka.
Už nechcem hľadať za každú cenu
Neznamená to, že som prestala veriť na lásku.
Práve naopak.
Stále verím, že môže existovať človek, pri ktorom nebudem musieť premýšľať, či sa mu páčim. Človek, ktorý nebude hrať hry, miznúť, vracať sa podľa nálady alebo vo mne vyvolávať pocit, že musím o jeho pozornosť bojovať.
Len už nechcem lásku naháňať.
Nechcem niekoho presviedčať, aby si ma vybral.
Nechcem sa prispôsobovať len preto, aby som niekoho nestratila.
A už vôbec nechcem zamieňať pozornosť za lásku.
Možno je čas prestať hľadať
Možno niekedy nepotrebujeme ďalšie rande.
Ďalšiu správu.
Ďalší profil.
Ďalšie „uvidíme“.
Možno potrebujeme iba chvíľu ticha.
Chvíľu, počas ktorej nemusíme riešiť, kto nám napísal, kto neodpísal, kto si pozrel profil a kto od nás chce fotografie, ktoré mu jednoducho posielať nechceme.
Chcem sa teraz viac sústrediť na svoj život.
Na veci, ktoré mi dávajú zmysel.
Na svoje sny, svoje dieťa, svoje plány a na všetko, čo som možno niekedy odkladala preto, že som čakala na niekoho ďalšieho.
A ak niekto príde?
Tak príde.
Nemusím ho hľadať každý večer na obrazovke.
Nemusím mať zoznamku otvorenú preto, aby som mala pocit, že mám šancu stretnúť lásku.
Možno sa skutočné stretnutie stane úplne obyčajne.
V deň, keď to nebudem čakať.
A možno bude práve preto oveľa krajšie.
Zrušením zoznamky som teda nezrušila svoju túžbu po láske.
Zrušila som iba ten tlak, že ju musím nájsť HNEĎ.
A možno je toto jedna z najväčších vecí, ktoré sa teraz učím:
Nemusím naháňať to, čo má byť moje.
Ak má do môjho života prísť človek, s ktorým to bude skutočné, nechcem ho spoznať preto, že som prešla stovky profilov.
Chcem ho spoznať preto, že sa naše cesty jednoducho stretnú.
A dovtedy?
Budem žiť.
Nie čakať.
Nie hľadať.
Ale žiť.