Keď sa mama nemá rada, bolí to aj jej dieťa
Nikdy som si nemyslela, že obyčajná veta ako „som škaredá“ môže môjho syna až tak zasiahnuť.
Niekedy to poviem len tak. Z neistoty, zo zlého dňa alebo preto, že sa jednoducho necítim dobre. Pre mňa je to chvíľková poznámka. Pre neho však nie.
Keď to počuje, nahnevá sa. Niekedy sa dokonca rozplače. A vtedy si uvedomím, že on ma vidí úplne inak, než sa niekedy vidím ja.
Pre neho som mama. Človek, ktorý je jeho istotou. A možno nechápe, prečo si niekto, koho tak veľmi ľúbi, o sebe myslí niečo škaredé.
Možno ho bolí predstava, že mama je smutná. Možno si myslí, že mi musí vysvetliť, že nie som škaredá. Alebo ma jednoducho chce ochrániť pred tým, čo si sama o sebe hovorím.
A práve vtedy sa zastavím.
Koľkokrát som bola na seba prísnejšia než na kohokoľvek iného? Koľkokrát som sa pozrela do zrkadla a videla iba nedostatky? A koľkokrát som pritom zabudla, že pre moje dieťa som stále jeho krásna mama?
Deti nás často učia veci, ktoré sme už dávno zabudli.
Môj syn ma učí, že nemusím byť dokonalá, aby som bola hodná lásky. Že nemusím vyzerať dokonale, aby som bola krásna. A hlavne, že slová, ktoré používam sama voči sebe, môžu ovplyvniť aj človeka, ktorý ma miluje najviac.
Preto sa učím byť k sebe jemnejšia.
Nie preto, aby som bola dokonalá.
Ale preto, aby môj syn raz vedel, že žena nemusí nenávidieť svoje nedostatky, aby bola krásna.
A možno keď nabudúce poviem „som škaredá“, pozriem sa na neho a spomeniem si, že v jeho očiach som stále tou najkrajšou mamou. ❤️