Ľudí vnímam hlbšie, než sa na prvý pohľad zdá
Vždy som mala pocit, že ľudí nevidím len tak „povrchne“. Nevnímam ich len cez to, čo hovoria nahlas, ale aj cez tón hlasu, pohľady, pauzy medzi vetami a energiu, ktorú so sebou prinášajú. Niekedy mám pocit, že zachytím aj to, čo druhý človek ani nevysloví.
Byť empat pre mňa znamená, že sa veľmi rýchlo naladím na emócie druhých. Keď je niekto smutný, cítim to. Keď je niekto nervózny alebo zranený, často to vnímam ešte skôr, než si to sám prizná. A niekedy sa mi stane, že si tieto pocity vezmem na seba, akoby boli moje vlastné.
Dlho som si myslela, že to tak majú všetci. Že je normálne cítiť ľudí tak intenzívne. Až neskôr som pochopila, že nie každý prežíva emócie druhých tak hlboko a že to, čo ja vnímam ako „bežné“, môže byť pre iných oveľa vzdialenejšie.
Vďaka tomu si však ľudí všímam inak. Vidím, keď sa niekto usmieva, ale v očiach má únavu. Vnímam, keď niekto povie „som v pohode“, ale jeho energia hovorí niečo úplne iné. A často ma to vedie k tomu, že mám potrebu byť pre druhých oporou, počúvať ich alebo im aspoň vytvoriť bezpečný priestor.
Na druhej strane sa učím aj chrániť samu seba. Pretože empatia môže byť krásna, ale aj vyčerpávajúca. Ak necítim hranice, veľmi ľahko sa stratím v emóciách iných ľudí a zabudnem na tie svoje. Preto sa postupne učím rozlišovať, čo patrí mne a čo patrí niekomu inému.
Byť empat pre mňa znamená aj to, že si veľmi vážim úprimnosť. Keď je niekto pravdivý, cítim v tom pokoj. Keď je niekto falošný alebo neúprimný, vnímam v tom nepokoj, aj keď to nedokážem vždy presne vysvetliť. Možno preto ma priťahujú ľudia, ktorí sú jednoduchí vo svojich emóciách a nemusia sa na nič hrať.
Často sa pristihnem pri tom, že si nesiem domov viac pocitov z ľudí, než z vlastného dňa. Ale učím sa, že nemusím niesť všetko. Že môžem cítiť, rozumieť, ale zároveň si zachovať svoj vlastný priestor a pokoj.
Empatia pre mňa nie je slabosť. Je to spôsob, akým vnímam svet. Hlbšie, citlivejšie, niekedy náročnejšie, ale aj veľmi ľudsky. A postupne sa učím, že najdôležitejšie je nezabudnúť pri tom všetkom aj na seba.