Aká som ked sa zamilujem
Keď sa zamilujem, celý môj svet sa zmení.
Zrazu má jeden človek schopnosť ovplyvniť moju náladu viac než počasie, káva aj spánok dokopy.
A najhoršie?
Ja sa tomu ani nebránim.
Keď niekoho milujem, nevidím nikoho iného
Nie som typ človeka, čo potrebuje desať možností naraz.
Keď sa na niekoho naviažem, pre mňa zrazu ostatní muži prestanú existovať.
Môže ma osloviť hocikto, ale moja hlava aj srdce sú aj tak pri tom jednom človeku.
Pri jeho správach.
Pri jeho hlase.
Pri tom, ako sa na mňa pozrel.
A práve preto bývam v láske taká intenzívna.
Lebo pre mňa to nikdy nie je len hra alebo krátkodobá zábava.
Strašne rýchlo si človeka pustím pod kožu
Stačí mi pozornosť, úprimnosť, pocit bezpečia… a pomaly si ho začnem niesť všade so sebou v hlave.
Premýšľam, čo robí.
Či jedol.
Či je v poriadku.
Či na mňa myslí rovnako, ako ja myslím na neho.
A aj keď sa snažím pôsobiť normálne, vo vnútri prebieha romantický chaos.
Láska zo mňa robí jemnejšieho človeka
Som menej opatrná.
Viac citlivá.
Viac úprimná.
Zrazu chcem niekomu povedať všetko.
Poslať pesničku, ktorá mi ho pripomenula.
Ukázať mu svoje najchaotickejšie myšlienky aj tie najkrajšie stránky.
A možno práve preto ma láska vie tak veľmi zraniť.
Lebo keď niekoho pustím k sebe, pustím ho naozaj hlboko.
Niekedy sa bojím, že milujem až príliš
Lebo ja neviem robiť city „trochu“.
Neviem sa tváriť, že mi je niečo jedno, keď nie je.
Keď milujem:
som lojálna,
oddaná,
emocionálne prítomná,
a strašne veľa cítim.
A niekedy mám pocit, že dnešný svet je zvyknutý skôr na polovičné city a ľudí, ktorí sa boja ukázať záujem.
Ja to neviem.
Ale napriek všetkému by som sa nemenila
Možno som príliš intenzívna.
Možno sa príliš naviažem.
Možno milujem spôsobom, ktorý je dnes vzácny.
Ale aspoň keď niekoho milujem, vie to.
Nemusí hádať.
Nemusí bojovať o pozornosť.
Pretože v tej chvíli je pre mňa jediný človek, ktorého naozaj vidím.