Moja cesta

Dlho som premýšľala nad tým, či si dať tetovanie. Nie preto, že by som nevedela, aký motív chcem, ale preto, že som vedela, že pre mňa nebude len ozdobou. Bude mať hlbší význam.

Na mojom tele sú jazvy. Každá z nich rozpráva príbeh, na ktorý nie som vždy hrdá. Niektoré vznikli v období, keď som bojovala sama so sebou, s emóciami, so životom a s vecami, ktoré som nedokázala spracovať. Dlho som sa za ne hanbila. Snažila som sa ich skrývať pod oblečením, make-upom alebo len odvráteným pohľadom.

Postupom času som si však uvedomila, že jazvy nezmiznú. Sú súčasťou mojej minulosti. Nemusia však určovať moju budúcnosť.

Preto som sa rozhodla pre tetovanie.

Nie preto, aby som predstierala, že jazvy nikdy neexistovali. Nie preto, aby som na niečo zabudla. Ale preto, aby som im dala nový význam. Aby som na mieste, kde som kedysi videla bolesť, mohla vidieť silu. Aby som pri pohľade na svoju kožu nevidela len spomienky na ťažké obdobie, ale aj dôkaz, že som ho prežila.

Tetovanie bude pre mňa symbolom premeny. Niečo ako fénix vstávajúci z popola. Pripomienka toho, že aj keď človek spadne na dno, stále sa môže postaviť a ísť ďalej.

Možno nie každý pochopí, prečo si niekto dáva tetovanie cez jazvy. Niektorí v tom uvidia len obrázok. Ja v tom vidím uzavretie jednej kapitoly a začiatok novej.

Moje jazvy sú súčasťou môjho príbehu. Tetovanie bude dôkazom, že ten príbeh nekončí bolesťou. Pokračuje nádejou, odvahou a vierou, že tie najťažšie dni už nemajú moc určovať, kým som dnes.

A možno práve preto sa na svoje nové tetovanie tak teším. Nebude zakrývať len jazvy. Bude pripomínať, že som prežila všetko, čo ma malo zlomiť. A napriek tomu som stále tu. ❤️