Moja cesta

Prvýkrát v živote som sa rozhodla pre seba. Nie preto, že by som prestala veriť v lásku. Ale preto, že som si konečne uvedomila, že nechcem vzťah len preto, aby som nebola sama.

Samota ma už nestraší tak ako kedysi. Oveľa viac by ma bolelo zostať vo vzťahu, v ktorom by som musela presviedčať niekoho, aby ma miloval, alebo sa uspokojiť s niečím, čo nie je úprimné.

Dlho som si myslela, že byť vo dvojici je viac ako byť sama. Dnes už viem, že byť sama je oveľa krajšie, než byť s niekým, pri kom sa cítiš osamelo.

Rozhodla som sa, že už nebudem prijímať polovičnú lásku zo strachu, že možno nepríde iná. Nebudem sa ponáhľať do vzťahu len preto, aby som zaplnila prázdne miesto vo svojom živote.

Moje šťastie predsa nemôže závisieť od toho, či vedľa mňa niekto leží v posteli. Musí vychádzať zo mňa.

Verím, že raz príde človek, ktorý si ma vyberie bez pochybností. Dovtedy sa budem vyberať ja sama. Budem budovať svoj život, svoje sny a svoj pokoj.

Pretože prvýkrát som pochopila, že rozhodnúť sa pre seba nie je prehra. Je to najväčší prejav sebaúcty.

A ak kvôli tomu zostanem istý čas sama, je to cena, ktorú prijímam s pokojom. Viem totiž, že byť sama je lepšie, než byť vo vzťahu len preto, aby som nemusela čeliť samote.

Tentoraz som si vybrala seba. A verím, že práve toto rozhodnutie ma raz privedie k láske, ktorá nebude založená na strachu zo samoty, ale na skutočnej vzájomnej láske.