Čo bude, ak raz nájdem svojho vysnívaného muža?
Niekedy premýšľam nad tým, čo sa stane, ak ho raz naozaj stretnem.
Nie princa z rozprávky. Nie dokonalého chlapa bez chýb. Ale muža, pri ktorom si poviem: „Tak toto je on.“
A úprimne? Asi sa trochu zľaknem.
Pretože keď človek príliš dlho zažíva sklamanie, začne si zvykať na to, že musí byť opatrný. Naučí sa neveriť pekným slovám. Naučí sa hľadať za každým úsmevom dôvod, za každým sľubom možnosť sklamania.
A potom príde niekto, kto to všetko robí inak.
Nebude ma nútiť hádať, čo ku mne cíti. Nebudem musieť kontrolovať, či mi odpíše. Nebudem premýšľať, či ma klame alebo či jedného dňa jednoducho odíde.
Možno mi práve vtedy začne dochádzať, aké zvláštne je cítiť pokoj.
A možno budem mať strach, že o ten pokoj prídem.
Ale ak raz budem pre svojho muža jeho bohyňou, nechcem byť bohyňou len v jeho slovách. Chcem to cítiť v jeho skutkoch.
A on?
On bude pre mňa všetkým.
Nie preto, že bez neho nedokážem existovať. Ale preto, že si ho budem dobrovoľne vyberať každý jeden deň.
Bude mojím bezpečím, keď budem unavená. Mojím pokojom, keď budem mať v hlave chaos. Človekom, ktorému budem môcť povedať všetko bez strachu, že ma odsúdi.
A ja budem jeho ženou, milenkou, najlepšou priateľkou aj oporou.
Budeme sa smiať z úplných hlúpostí, hádať sa kvôli maličkostiam a potom sa k sebe vracať s vedomím, že nám na sebe záleží viac než na našej pýche.
Nechcem muža, ktorý mi bude hovoriť, že som jeho bohyňa, a pritom sa ku mne bude správať ako k možnosti.
Chcem muža, ktorý mi to ukáže každý deň.
A možno práve vtedy pochopím, že láska nemusí byť strach.
Nemusí byť neustále premýšľanie, či ma niekto opustí.
Nemusí byť boj o pozornosť.
Možno láska môže byť jednoducho dve osoby, ktoré si navzájom povedia: „Som tu. A zostávam.“
A ak raz takého muža nájdem, nechcem utekať.
Chcem zostať.
Chcem sa naňho pozrieť jedného obyčajného večera, keď budeme sedieť vedľa seba, a pomyslieť si:
„Tak toto som tak dlho hľadala.“
Nie dokonalosť.
Nie rozprávku.
Ale muža, pre ktorého budem jeho bohyňou.
A muža, ktorý bude pre mňa všetkým tým, po čom moje srdce tak dlho túžilo.
Možno práve vtedy pochopím, že som nehľadala dokonalého človeka.
Hľadala som niekoho, pri kom sa moje srdce konečne nebude musieť báť.
Niekoho, pri kom budem môcť povedať:
„Tu som doma.“