Denník single matky: Prežila som ďalší deň
Byť single matkou je trochu ako hrať videohru na najťažšej úrovni.
Bez návodu.
Bez prestávky.
A niekedy mám pocit, že niekto schválne zvyšuje obtiažnosť.
Ráno sa začína nenápadne.
Otvorím oči a ešte ani poriadne nevnímam, kto som a kde som, ale moje dieťa už stojí pri posteli a má pripravených sedemnásť otázok.
„Mami, čo budeme jesť?“
„Mami, kde mám ponožky?“
„Mami, prečo je obloha modrá?“
„Mami, môžem mať mačku?“
Je 6:03 ráno.
Ja som ešte ani neotvorila druhé oko.
Ako single mama som sa naučila jednu dôležitú vec – súkromie je mýtická bytosť.
Niečo ako jednorožec.
Všetci o tom hovoria, ale nikto to nikdy nevidel.
Na toaletu idem zásadne s publikom.
Sprcha je časovo obmedzená disciplína.
A telefonovať môžem len vtedy, keď niekto presne v tej chvíli nepotrebuje napiť, objať, nájsť hračku alebo vyriešiť životnú krízu.
Najväčšou záhadou je však upratovanie.
Prisahám, že byt upracem.
Vyzerá krásne.
Sadnem si ku káve.
O päť minút neskôr mám pocit, že sa tu natáčala akčná scéna z katastrofického filmu.
Neviem ako.
Neviem prečo.
Len sa to stalo.
A potom príde večer.
Dieťa konečne zaspí.
Dom je ticho.
Ja si sadnem na gauč, otvorím seriál a po dvoch minútach zaspím skôr ako hlavná postava.
Ráno sa zobudím s otlačeným ovládačom na tvári a premýšľam, či toto je ten oddych, o ktorom všetci hovoria.
Ale napriek chaosu, únave a nekonečným otázkam by som nemenila.
Pretože nikto sa nevie tešiť z obyčajných vecí tak ako dieťa.
Nikto nedokáže dať tak úprimné objatie.
A nikto ma nevie rozosmiať tak, ako človek, ktorý si práve natiahol ponožky na ruky a tvrdí, že je módny návrhár.
Byť single matkou je náročné.
Ale je to aj najvtipnejšia, najchaotickejšia a najbláznivejšia životná úloha, akú som kedy dostala.
A hoci občas neviem, kde mám kľúče, mobil ani posledné nervy...
Viem presne, koho milujem najviac na svete. ❤️