Prečo sú pre mňa blížiace sa narodeniny také bolestivé
Sú ľudia, ktorí odpočítavajú dni do svojich narodenín s radosťou. Ja ich odpočítavam s tichou úzkosťou.
Čím je môj deň bližšie, tým viac cítim, ako sa vo mne ozýva smútok, ktorý počas roka dokážem aspoň trochu umlčať. Narodeniny sú pre mňa zrkadlom. Nemôžem pred nimi utiecť. Nútia ma pozrieť sa na svoj život taký, aký naozaj je.
Premýšľam nad všetkým, čo som stratila. Nad ľuďmi, ktorí mi sľubovali, že zostanú, no aj tak odišli. Nad láskami, ktoré vo mne zanechali viac otázok ako odpovedí. Nad nádejami, ktoré sa rozpadli skôr, než stihli rozkvitnúť.
Každý rok som si predstavovala, že ďalšie narodeniny budú iné. Že ich budem oslavovať po boku človeka, ktorý ma bude držať za ruku a pripomenie mi, aká som pre neho dôležitá. Že už nebudem zaspávať s pocitom prázdna.
Namiesto toho ma často víta ticho.
To ticho je niekedy hlasnejšie ako akákoľvek oslava. Pripomína mi všetky chvíle, keď som milovala viac, než bolo zdravé. Keď som verila ľuďom, ktorí nevedeli niesť váhu mojich citov. Keď som dávala celé svoje srdce a späť som dostávala len neistotu.
Najviac ma nebolí vek. Nevadia mi pribúdajúce roky ani číslo na torte. Bolí ma predstava času, ktorý plynie, zatiaľ čo moje srdce stále čaká na pocit, že niekam patrí.
Niekedy mám pocit, akoby som celý život čakala na kapitolu, ktorá stále neprichádza. Akoby som stále stála na prahu niečoho krásneho, no dvere sa nikdy celkom neotvoria.
A predsa... niekde hlboko vo mne ešte žije iskrička nádeje.
Možno práve preto ma narodeniny tak bolia. Pretože napriek všetkým sklamaniam som neprestala veriť. Stále dúfam, že raz príde deň, keď nebudem plakať nad tým, čo mi chýba, ale budem ďakovať za to, čo som našla.
Možno raz budem sfukovať sviečky s pokojom v srdci. Vedľa človeka, ktorý nebude mojou ďalšou lekciou, ale mojím domovom.
A dovtedy si dovolím cítiť aj tento smútok. Nie je znakom slabosti. Je dôkazom, že moje srdce ešte stále vie milovať, veriť a snívať.
Možno práve to je ten najväčší dar, ktorý si na svoje narodeniny môžem dať – nestratiť nádej, že tie najkrajšie kapitoly môjho života ešte len čakajú na to, aby boli napísané.