V čom som zlyhala?
Dnes som sa opäť zobudila s tou istou otázkou.
V čom som zlyhala, že si si našiel inú?
Tá veta mi behá hlavou stále dookola. Niekedy mám pocit, že ma zožiera zvnútra ako niečo, čo sa už nikdy nezastaví.
Pozerám sa do zrkadla a skúmam samu seba. Či som bola príliš obyčajná. Príliš unavená. Príliš náročná. Alebo jednoducho príliš nedostatočná.
Možno som bola len žena, ktorú si prestal vidieť.
Najhoršie nie je to, že si odišiel. Najhoršie je, že odvtedy som odišla aj sama od seba. Prestala som veriť vlastným očiam, vlastnej hodnote aj vlastnému úsmevu.
Každá žena, ktorú stretnem, mi pripadá krajšia. Lepšia. Hodnejšia lásky. A ja premýšľam, čo mala ona, čo som ja nemala.
Je zvláštne, ako dokáže jedna zrada zničiť roky budovania vlastnej hodnoty. Zrazu sa necítiš ako človek. Cítiš sa ako niekto, koho vymenili. Ako keby si bol len verzia, ktorú niekto odložil, keď našiel novšiu.
A hoci rozum vie, že nevera je rozhodnutím toho, kto podvádza, srdce tomu odmieta veriť.
Srdce stále kričí, že keby som bola lepšia, nestalo by sa to.
Neviem, koľkokrát som sa v duchu vrátila do minulosti. Koľkokrát som chcela prepísať jednu hádku, jednu vetu, jeden deň. Akoby to mohlo zmeniť koniec nášho príbehu.
Ale minulosť sa prepísať nedá.
Zostáva len ticho. A otázky, na ktoré možno nikdy neprídu odpovede.
Možno raz príde deň, keď sa prestanem pýtať, prečo som nestačila niekomu inému. Možno sa raz začnem pýtať, prečo som tak dlho zabúdala, že musím stačiť sama sebe.
Dnes tam ešte nie som.
Dnes len priznávam, že ma to stále bolí.