Moja cesta

Niekedy mám pocit, že som sa narodila do nesprávnej doby.

Dnes je úplne bežné zoznámiť sa, pár hodín si písať, stretnúť sa na káve alebo na drinku… a ešte v ten večer skončiť spolu v posteli. A keď poviem, že ja to tak necítim, občas sa na mňa ľudia pozerajú, akoby som bola mimozemšťan.

Naozaj je dnes sex na prvom rande považovaný za úplne normálnu súčasť zoznamovania?

Neodsudzujem nikoho. Každý dospelý človek má právo rozhodovať o svojom tele a svojich hraniciach. Ak to niekomu vyhovuje, je to jeho vec.

Ale mne osobne chýba niečo, čo sa možno pomaly vytráca – očakávanie, napätie, postupné spoznávanie a pocit, že si toho človeka chcem nechať trochu pre seba.

Chcem vedieť, ako sa smeje. Čo ho dokáže nahnevať. Čo miluje. Aký je, keď sa nikto nepozerá. Chcem zažiť motýle v bruchu, keď mi príde správa. Chcem sa tešiť na ďalšie stretnutie.

A áno… chcem, aby medzi nami bola aj príťažlivosť. Ale nemusí sa všetko stať hneď.

Možno som staromódna. Možno príliš romantická. Možno jednoducho potrebujem k intimite aj dôveru a pocit bezpečia.

A nechcem sa za to ospravedlňovať.

Pre mňa totiž sex nie je len ďalšia položka na zozname „čo sme dnes stihli“. Je to niečo, čo chcem zdieľať s človekom, pri ktorom cítim, že mi na ňom záleží.

Možno dnes nie je populárne čakať.

Ale ja pokojne počkám.

Pretože radšej budem chvíľu „z iného sveta“, než by som mala robiť niečo len preto, že všetci ostatní hovoria, že je to normálne.

A možno nás takých „z iného sveta“ je viac, než si myslíme. ❤️